Zima je za nami – ohliadnutie.

Končí február a v miestnych pomeroch teda aj zima. Prví odvážlivci sa už povaľujú pri bazéne v plavkách, otužilci trénujú priamo v bazéne a my beháme po parku v tričku. Krátka, ale vcelku rušná zima. Po rokoch sme sa odvážili vycestovať v zime a vyskúšať si, aký je to pocit pri teplote okolo nuly.

Ako každá naša návšteva na starom kontinente i táto bola nabitá programom rozpočítaným na minúty. Vianoce 1, Vianoce 2, výročné oslavy, Silvester a do toho úrady, vybavovanie, zariaďovanie … ale ničím sme sa nenechali odradiť a všetko sme si poriadne užili ako to iba šlo. Užívanie teda až na tú zimu. Rovno hlásim dopredu, že sme si fakt odvykli. Uši, nosy a asi 17 omrznutých prstov z celkového počtu 60.

Slovenské Vianoce

Samozrejme s pravou kapustnicou (od slova údené a klobása), smaženým kaprom a tohoto roku na počesť Theušky aj s horiacim stromčekom. Posledné dni do Vianoc sme stihli vyplniť adventnými aktivitami podľa plánu (detaily tu). Asi najviac sa zapísal výlet na zbieranie šipiek, ktorý do dnes bubloš používa ako synonymum výletu akéhokoľvek. Pre mňa teda najsilnejší dojem bola štedrovečerná hostina, po ktorej som hodinu nemohol vstať z kresla a následne preliať výbornou domácou slivovicou, len aby som bol schopný spraviť prvý pohyb bez strachu z prasknutého brucha.

České Vianoce

Hríbová polievka a vinné klobásky. Trochu nezvyk pre mňa, ale vyskúšať je treba všetko. Zemiakový šalát s rezňom to istí ako záloha. Darčekov bola hromada taká, že Theuškovi trvalo hodinu ich iba roznosiť správnym príjemcom. Nehovoriac o ďalšej hodine rozbaľovania a obdivovania nových hračiek. Pohoda preložená drobnými výletmi či už do okolia alebo do centra Prahy na ochutnávku už post-vianočných trhov. Počasie sa po ufučanom a sychravom Slovensku na chvíľku umúdrilo a my sme ho užívali čo to ide.

Liberecký výlet za snehom

Teda, dôvod libereckej cesty bol trochu iný. Rodinná oslava 80-tin v príjemnej reštaurácii sa vydarila super (podrobnosti tu) ale určite si ju nezapamätám tak, ako výlet do hôr nad Libercom v snahe objaviť aspoň kúsok snehovej pokrývky. Theuškove nové boby bolo predsa treba vyskúšať. A skutočne, hore na kopcoch, kde si líšky dávajú dobrú noc a znechutení lyžiari nosia lyže na ramenách, sme v hmle a mrholení objavili plácok veľký ako tenisový kurt so snehom a miernym kopcom. To bolo zábavy. Za tie omrznuté uši a prsty to určite stálo.

A na Plzeň …

Bez konkrétneho programu sme na poslednú chvíľku zisťovali, kto zo známych má aké plány a ku komu sa ked tak pridať. Po krátkom rozhodovaní zvíťazila tradičná destinácia, kde sme Silvestrov strávili už niekoľko. Malá dedinka na Plzeňsku s príjemnou spoločnosťou, domácim bahňostrojom a zásobou prskaviek. Komorná atmosféra doplnená polnočným prekvapením. Prekvapenie našich drahých detičiek, že napriek rámusu vonku z lietajúcich petárd, zostali doma samé, zatiaľ čo rodičia obchádzajú zbytok dediny s prianím všetkého dobrého v novom roku. Rodičia roku proste.

A už na Nový rok …

Došlo aj na prehliadku miestnej fauny:

Späť v Katare

Čas utiekol rýchlejšie ako placatka slivovice na hasičskom bále a my sme opäť leteli do teplých končín. Aké ale bolo prekvapenie ked sme zistili, že priemerná denná teplota v januári bola v Dohe skoro rovnaká ako v Čechách. Ešte, že sme pár teplých vecí na cestu zobrali a nenechali všetko v krabici so zimným oblečením. Hodili sa nie len mikiny a svetre ale aj teplé tielka a hrubé ponožky. Ako to už však býva, boli to dva týždne záchvevu než sa klimatizácia rozbehla opäť naplno a ja môžem spisovať článok na terase iba v tričku a kraťasoch.

Hold krátka, ale na spomienky a zážitky hodne nabitá zima. Všetkým doma vďaka ešte raz no a teda síce dosť pozde ale predsa len hodne zdaru v 2014 (10 mesiacov je ešte pred nami, tak sa to stále môže hodiť).