Dobronice 2008

Pre niektorých z vás určite mestečko Dobronice nemusím predstavovať. Pre ostatných iba krátky popis. Dobronice sa nachádzajú u Bechyně na Lužnici. Menšia bezvýznamná dedinka uprostred lesov na Táborsku. Zároveň ale miesto, kde VŠE v Prahe vybudovala svoje športové výcvikové stredisko. Kurty a ihriská na všetky možné i nemožné športy, trasy pre horské bicykle, zásoba kánoí, kajakov i pramíc … To všetko v krásnom prostredí spolu s miestnym barom, saunou a samozrejme bandou kamarádov, s ktorými Dobronice navštevujeme posledný augustový týždeň už asi tak 15 rokov. (Hernajs, to je už fakt toľko?)

Mne sa vďaka katarskej misii podarilo prepásť posledné dva ročníky a tak som s napätím očakával, čo sa za tú dobu zmenilo. V Dobronicích skoro nič! Ale čo sa priebehu týka, tak vlastne skoro všetko. Tradičný priebeh, ktorý pravidelne spočíval v poctivom športovaní (od rannej rozcvičky až po nočné orientačné behy), je dneska značne narušený rodičovskými povinnosťami jednotlivých účastníkov. Je pravdou, že už i pri poslednom ročníku s mojou účasťou bolo nutné pri softbalovom zápase koordinovať nastavenie “chúvičiek”, aby jedno plačúce dieťa nespustio reťazovú reakciu. Keďže v tých dobách boli štandardom 4-kanálové zariadnie a v počte asi 10 kusov to nebola jednoduchá úloha.

Tentokrát ale zmena zasiahla ďaleko hlbšie. Športové sústredenie s nádychom ochutnávky produkcie miestnej likérky sa zmenilo na výlet materskej škôlky s nádychom športu (a samozrejme miestnej likérky – aj keď vlastne toho roku na ňu ani nedošlo). To, čo sa pred tromi rokmi darilo zvládnuť so zbierkou elektronických chúvičiek a jednou maminou v pohotovosti, vyžaduje dnes sústredenú pozornosť väčšiny účastníkov a ohradu. Najlepšie takú, ktorá sa nedá preliezť (preskočiť, preraziť detským bicyklom), ale samozrejme dostatočne čistú, aby sa dala ohlodávať (žužlať, apodobne). Je pravdou, že postupne rozrastajúca sa skupina športovej gymnastiky môže pravidelne dozorom poveriť skupinu tohočasu tehotných maminiek, ale tak ako tak už nie je možné nimi pokryť pravidelne opakujúce sa výkriky: “Tatiiiiiiiiiii, mamiiiiiiiiii ….. cikaaaaaaaaaať …. !”.

Aby ste mi rozumeli, nová náplň nie je o nič horšia či menej nápaditá ako predchádzajúce ročníky. Naopak. Spústa zábavy, trochu viacej pohody (s pribývajúcimi rokami stále viac oceňované kritérium) a miesto každovečerného šlapania lesom do hospody popíjanie vína priamo u chatičiek. Športové aktivity sa preorientovali tak, aby bolo možné detskú ohrádku vybudovať niekde nablízku. Z horských bicyklov sa prešlo badminton a z orientačného behu na drobné šlapacie výlety do okolia.

No a keď k tomu navyše vyjde počasie, tak musím uznať, že nie je lepšej voľby, ako stráviť záver leta. Škoda, že nebolo dosť času vydržať celý týždeň. Ale hold aspoň sa je opäť na čo tešiť za rok. Už znovu začínajú padať prvé dohady. Už teda nie na téma, kto má šancu vyhrať kvintatlon (plávanie, kajak, bicykel, beh, lahváč) či vodnú regatu, ale skôr, ktorá z mamin bude na budúci rok opäť tehotná, aby bol zabezpečený sústavný dozor.