Máme pas! A ako funguje byrokracia vo svete.

S príchodom Theuška prišiel i zoznam všemožných aktivít, ktoré sme relatívne rýchle museli začať zvládať. Mne obzvlášť dobre ide nechať si ocucávať prsty, stráženie spiaceho Thea a tlačenie kočiariku. Ostatné drobnosti ako kŕmenie, prebaľovanie, umývanie, obliekanie, pranie plienok, nočné vstávanie a podobne … som nechal na Veroniku.

Do toho sa mi ale z času na čas objavujú špecifické povinnosti, ako napríklad zariadenie pasu a rodného listu. Pár jednoduchých krokov, ktoré pravdepodobne každý absolvoval (zájsť na matriku, mestský úrad či políciu) sa s miestom narodenia potomka v zahraničí mení v dobrodružnú výpravu hodnú Indiany Jonesa.

Do hry okrem vyššie uvedených inštitúcií začínajú vstupovať hráči ako Ministerstvo zahraničných vecí, Zatupiteľské úrady, Zvláštna matrika a k tomu prekladatelia a overovatelia papierov, ktoré si jednotlivé úrady medzi sebou vymieňajú. Samozrejme sme sa už pred započatím procesu snažili pozbierať maximum dostupných údajov z internetu, od skúsenejších kolegov či telefonátmi priamo na jednotlivé úrady. Získané informácie prispeli k rozhodnutiu rodiť v Katare.

Takže ako zaistiť Theovi plnohodnotný cestovný pas tak, aby mohol bez omezení cestovať a vlastne i pobývať v Katare?

Odpoveď je veľmi jednoduchá. Možnosť zariadiť plnohodnotný pas prakticky neexistuje. Prax v iných krajinách je obdržať plnohodnotný pas do cca 3 týždňov od podania žiadosti (i keď to znamená, že napr. australani musia podať žiadosť v Abu Dhabi, briti osobne zájsť na ambasádu v Katare a kanaďania proste poslať formuláre poštou). Obdobná procedúra trvá jak českým tak slovenským úradom 7 mesiacov. A to iba v prípade, že dostanete schválený “mimoriadny prípad” a povolenie!

Takže tadiaľ cesta neviedla. Ako riešenie sme objavili možnosť zariadiť dočasný jednorázový cestovný doklad na cestu domov a podstúpiť už priatelňejšiu rutinu osobného vybavovania po úradoch v Čechách či na Slovensku, ktorá sa tým pádom dá zvládnuť za zhruba mesiac.

Tu sa ale krásne ukazuje, kedy byrokracia nie je problém procesu, ale jednoducho ochoty ľudí pomôcť, alebo aspoň snahy robiť svoju prácu zodpovedne a efektívne. Oslovili sme najskôr českú amabasádu na zákalde predchádzjúcej dohody. Ale div sa svete priložené kúpie dokladov nie je možné overiť! A tak máme čakať, kým sa pokúsia získať nové podpisové vzory, ale rovno spoločne s upozornením, pokiaľ sa vec nevyrieši do týždňa, tak to bude problém, keďže je konzulárne na dovolenke. To bol Theuškovi práve týždeň a nám odtikávali hodinky dvojmesačnej lehoty pre získanie povolenia k pobytu v Katare.

Druhou variantou bola slovenská ambasáda, keďže Theo má nárok na obe občianstva. Skusmo sme im v danej situácii zaslali žiadosť o informácie a čakali zložitý zoznam potrebných dokladov a potvrdení, ktoré budeme potrebovať. Čuduj sa svete, za pár hodín dorazila odpoveď s tým, že priložené doklady su naprosto postačujúce a potvrdenia odpovedajú dostupným vzorom. Jediné, čo je potreba, je osobne podpísať žiadosť a cestovný doklad je možné vystaviť na počkanie! Na doplňujúce otázky už ani neprišla odpoveď, ale rovno sa ozvalo kuvajtské číslo zamestnanca ambasády, ktorý v snahe urýchliť jednanie rád zodpovie všetky otázky priamo, radšej než vypisovať emaily.

Po rýchlej dohode bol plán na svete.

Cestu do Kuvajtu som plánoval týždeň, ale samozrejme zabudol na základnú vec – povolenie vycestovat z Kataru (“exit permit”)… O 5 ráno (lietadlo odlietalo o siedmej!) som sa pustil do panického zháňania kolegov z oddelenia Immigration s otázkou, aké sú moje možnosti. Exit permit sa žiada minimálne 3 dni dopredu, a tak som tomu moc šancí nedával. Prekvapivo ale ochotný kolega vysvetlil, že potrebujem iba povolenie môjho šéfa a on keď tak už zabehne do práce vložiť žiadosť do systému tak, aby sa schválila okamžite.  Najväčším problémom sa ukázalo toho šéfa zobudiť :-). Po 14tom telefonáte som to vzdal a začal skúšať vyššie. Uspel som až u našeho exekutívneho riaditeľa. 5 minút pred tým, ako sa uzavrelo lietadlo, mi blikla správa, že môj exit permit bol schválený a cesta do Kuvajtu otvorená.

S predjednaním všetkých náležitostí to bola návšteva trvajúca menej ako hodinu s príjemným posedením v rezidencii ambasády a diskusii na téma rozdielov života našinca v Kuvajte a Katare. No a Theo sa stal štastným držiteľom  slovenského pasu. Toto je Theuškova pasová fotka:

No a na úplne posledný dodatok som po návrate z Kuvajtu zašiel poďakovať Immigration za mimoriadnu pomoc a popýtať sa na kroky potrebné, aby Theo pre zmenu získal povolenie k pobytu. Pozreli na papier, ktorý som dostal ako dočasný pas, zamysleli sa a skonštatovali, že skúsia niečo vymyslieť, nech nemusím behať so žiadosťami o víza a podobne. No a za dva dni sa na Theovom pase objavila aj pečiatka s oficiálnym povolením. Theuška je plnohodnotým expatom žijúcim v Katare.

A vraj to nejde ….