Druhý rok je za nami.

Tak je to tu. Utiekol rok od článku “Prvý rok v Katare“. Pôvodne plánovaná doba pobytu pomaly uplynula. No pomaly, skôr dá sa povedať, že uletela. Asi sme už spomínali, ale z nejakého dôvodu v týchto končinách čas neuteká. Čas urputne šprintuje tak, že stíhame zaznamnávať iba jednotlivé týždne. Dni sa pomaly vytrácajú. Zrejme jednotvárnosť miestneho počasia v kombinácii s urputnou rutinou práce.

Dva roky sú fuč a z každej strany sa objavuje otázka, kedy sa mienime vrátiť. Po pravde povedané stále nevieme. Nevieme kedy a vlastne poriadne ani kam. Trochu sme si už zvykli na fakt, že niektoré veci proste ťažko plánovať. No a čo sa za ten ďalší rok udialo?

Tááák hlavne povýšil som. Viacej práce, väčšia zodpovednosť samozrejme bez zvýšenia platu. Trochu viac starostí a bezsenných nocí, ale zasa voľné ruky a spústa možností. Čo sa nezmenilo, je fakt, že pokiaľ je niečo potreba, človek to musí spraviť sám. Pracovná morálka i nasadenie sa v miestnych končinách očakáva iba od expatov.

Precestovali sme kus sveta: Thajsko, Omán, Emiráty, Malajzia, Jordánsko. Cestovanie je asi najväčšiou zábavou. Miesto uprostred Perzského zálivu dáva slušnú východiskovú pozíciu pre cesty či už na východ, alebo na západ. K novému pohľadu na cestovanie prispelo i dokončenie dodatočných kurzov potápania. Možnosť potápacie dovolenky sa vďaka tomu rozšírila na asi všetky známe destinácie s výnimkou Titaniku a pár ďalších vrakov.

Pustili sme sa do hľadania nového ubytovania. Síce sme si už na Qtel appartments vcelku zvykli, ale zhoda okolností nás núti začať sa obzerať po niečom novom. A nie je to veru jednoduché. Po zhliadnutí asi 10 rôznych ponúk sme stále na začiatku. Kvalita novej výstavby (obzvlášť rezidenčnej) je hodne často nahradená kvantitou, čo najrychlejším a najlacnejším riešením.

Československá komunita sa úspešne rozrastá. Do Qtelu sa nám podarilo pretlačiť ďalšieho kolegu. Príchod bývalých zamestnancov Telefonica O2 v auguste sa stáva pomaly tradíciou. Čo rok to aspoň jeden. Myslím, že v tomto smere má Qtel ešte slušný potenciál.

Ako vlastne posledný rok zhodnotiť? Ťažko povedať. Vlastne nič výrazne nového oproti tomu predchádzajúcemu. Viacej skúseností, väčší nadhľad nad nelogičnosťou lokálnych pomerov, pár nových priateľov a spústa zážitkov. Pravda je, že hodne vecí zovšednelo a tak vytvára trochu pocit jednotvárnosti, ale celkovo myslím, že na nudu sa sťažovať nedá. Necháme sa prekvapiť čo bude ďalej.