Theo sa nám poponáhľal.

Minulý štvrtok sa nám po drobných útrapách podarilo skompletovať základ výbavy pre príchodzieho člena rodiny (kočiar, monitory …). Nadišiel čas pustiť sa do drobností, ktoré sme si rozplánovali na ďalšie 4 týždne – navariť a namraziť jedlá do zásoby, pripraviť postieľku do spálne, doprať a dožehliť detské oblečenie … no proste zoznam na pár stránok. Niektoré veci ale hold nie je možné ovplyvniť a iba dokazujú čo budeme potrebovať najviac – flexibilitu. Keď ma Veronika v pondelok ráno zobudila, že bude lepšie sa staviť v nemocnici na kontrolu stále sme počítali s variantou prechodnej nevoľnosti a pár týždňov času. Náš drahý potomok mal ale iný názor a rozhodol sa, že sa na nás chce pozrieť čo najskôr. A tak sme teda od utorňajších 3 hodín ráno už v trojici.

Theodor Erik Horniak (19.4. 2011)   2.5 kg,   47.5 cm:

Dorazil síce s mesačným predstihom, ale má sa veľmi čule k svetu. Zakričal na nás pekne ešte priviazaný na šnúre. Páni doktori nás presvedčili radšej ešte na 1 deň pozorovaní na jednotke intenzívnej starostlivosti. Tak sme si prvý deň užili iba na pár chvíľ pri častých návštevách.

Ale i tam už nám dal pekne najavo čo bude teraz tá hlavná úloha. Poctivé kŕmenie aby mohol dohnať to čo nestihol v brušku – nabrať pár kíl a pekne za zaguľatiť.

Prvý krát pochovať sa nám ho podarilo vlastne až pekných pár hodín po narodení.

Keďže sa Theovi ako aj Veronike viedlo výborne, presvedčili sme doktorov, že najlepšie bude si odpočinúť v kľude domova. A tak hneď na druhý deň večer sme uvítali Thea do nového domova (dvaja chlpatý potvoráci chvíľku neveriaco pozerali čo sa deje, ale pri prvom záchvate plaču sa radšej rozhodli schovať v inej miestnosti). Nuž a od tej doby si tu s nami nažíva. Či už u seba v postieľke (ktorá je zatiaľ až prehnane veliká)

alebo kdekoľvek kde sa zrovna dá na chvíľku schrupnúť do doby než príde ďalší chod …

Tak nám zatiaľ všetkým držte palce a mi sa znovu ozveme s novinkami.