Chcípnuté more, púšte v horách a jaskyne

Výlety do púšte sú príjemným spestrením inak pokľudných víkendov v Katare. Predsa len však časom trochu zovšednejú. Duny sú všade rovnaké, najvyšší kopec nepresiahne 20 metrov a pekelné teplo obzvlášť ráno nás vždy zaženie späť do klimatizovaných bytov. Preto sme skúsili vymeniť tradičnú scenériu za púšť v pekne v horách s útesami dokola a ránom, kedy bez poriadnej deky človek drkoce zubami. Ale púšť nebola jediným cieľom našej cesty. Ruiny viac či menej zachovalé, kúpanie v Mŕtvom mori i túry v horských masívoch boli na programe našej návštevy Jordánska.

Petra

Jordánsko je neveľká krajina (znie to trochu smiešne z pidi-placky Katar) na rozhraní Izraela, Sýrie, Saudie, Iráku a Egypta. Už samotný výčet susedov naznačuje, že sa jedná o krajinu, kde sa posledných 10000 rokov stretávali prakticky všetky civilizácie vyjma tých východoázijských a amerických. Dodnes sú tu jednotlivé stopy patrné a môžem ubezpečiť, že vtesnať do jedného týždňa návštevu aspoň tých najznámejších obnáša pekne nabitý program, po ktorom máte pocit, že je načase zobrať ďalší týždeň dovolenky na zrelaxovanie.

Rozpisovať každú pamiatku asi nemá cenu a lepšie bude odkázať do fotogalérie. Takže pre prehľad iba stručný itinerár:

1. deň – Jerash / Gerasa (jedno z najzachovalejších rímskych miest), Umm Qais / Gadara (Ďalšie rímske mesto s nádherným výhľadom na Golanské výšiny a Libanon) a Ajloun (hrad z križiackych ťažení).

Gerasa

Golanské výšiny a Tiberské moře

Gadara – celá naša sestava

Hrad Ajloun

2. deň – Ammán (rímske pamiatky) a Mŕtve more.

3. deň – hora Nebo (chrám poblíž hrobu Mojžíša), Madaba (kresťanské mestečko s unikátnymi mozaikami), Kerak (jeden z najrozsiahlejších križiackych hradov v celej Arábii) a presun do Wadi Rum (horská púšť na juhu s ubytovaním v beduínskom kempe)

4. a 5. deň Petra (skalné mesto Nabatyjcov prestavané na rímske mestečko)

6. deň poflakovanie sa v Ammáne a odlet spáť do placatej púšte

Toľko k programu. Každé z uvedených miest by sa dalo dlho popisovať. Všetko to boli úžasné zážitky. Nechcem ale prekračovať únosnú dĺžku a tak iba pár postrehov:

– do Mŕtveho mora sa fakt nedá ponoriť. Skúšal som všetko možné, ale vždy ma to vystrelilo na hladinu, kde sa dalo nerušne polihovať. Tak hold sa treba napatlať bahnom a veriť, že od toho momentu budete zdravší / krásnejší / inteligentenjší …

– západ slnka nad horami vo Wadi Rum je úžasne romantický. Spoločne s večerou v tradičnom beduínskom kempe (samozrejme doprevádzanú čajom a vodnou fajkou) a nočnou oblohou bez jediného mráčku veľmi silný zážitok. Nerušia vás žiadne okolojazdiace Land Cruisery, teplota dosahuje príjemných 20 stupňov a skalné útesy nad hlavami vytvárajú divokú scenériu života podľa kníh Karla Maya.

– vyhrabať si jaskyňu ako svatobný dar svojej nastávajúcej nie je až tak od veci. Funguje to i na niektoré Európanky. Čo na tom, že celé obydlie bolo hrobkou pred cca 2000 rokmi a pod podlahou sa veľmi pravdepodobne nachádza niekoľko neodkrytých hrobov. Monumentálne chrámy a hrobky Nabatyjcov vytvárajú neodolatelné prostredie. Beduínom sa tu darí už pekných pár storočí a až na návaly turistov cez deň sa tam čas zastavil. Tak hold bolo potrebné presedlať z preháňania stád, pitia čaju a fajčenia fajky na predávanie tretiek turistom, prenájom oslov a tiav na zvezenie a pitie čaju s fajčením fajky.

– “Comm’on Indy, I know the way” je jednoznačne najpopulárnejšia fráza, ktorú sa musia učiť povinne i malé deti. Indiana Jones Cafe, Indiana Jones Restaurant … divil by som sa, keby sa Harrison Ford nedal pochovať do jednej z miestnych hrobiek. Na výber ich je značná spústa.

– stavba, ktorá vznikla ako sumerské obydlie pred cca 3500 rokmi, potažmo prestavaná na nabatyjsku hrobku, neskôr na rímsky chrám Bakcha a ešte neskôr na byzantský kostol (s drobnou prestávkou ako križiacka pevnosť) je jasným dôkazom toho, že kúpiť pozemok v tejto štvrti pred 4000 rokmi bola sakra výhodná investícia a zároveň ukázka, ako sa jednotlivé civilizácie prelievajú jedna cez druhú.

– pokiaľ sa vyhnete ropu nasiaknutých štátikov, zistíte, že arabská povaha je skutočne veľmi otvorená a priateľská. Minimálne čaj môžete dostať i od vrátnika v mešite, pokiaľ sa pri príchode tvárite dostatočne cudzo a nemuslimsky. Nehovoriac o zbierke vizitiek, ktorú získa každá slobodná slečna spoločne s prísľubom života podľa rozprávok 1000 a 1 noci. (Niektorý z nich už dokonca mali aj tú vlastnú jaskyňu!)

Celkové hodnotenie jednoznačne pozitívne. Škoda toho, že sa nám nepodarilo zájsť si i k Červenému moru, ale s ohľadom na všetky vypredané hotely a prúd turistov uprostred hlavnej sezóny si radšej túto časť necháme na niekedy inokedy.