Tak a sme späť na pevnej zemi.

Zvláštne, že najdlhšiu časť dovolenky v spomienkach nakoniec človek strávi cestou tam a späť. Samotný pobyt utečie ako jediný deň. Pravdou je, že končina, ktorú sme si vybrali, nie je úplne jednoducho dostupná. Po prestriedaní niekoľkých aerolínií, autobusov a lodí sme ale navštívili jednu z najvybranejších potápacích destinácií na svete – ostrov Sipadan. FOTKY V ČLÁNKU!

Popisovať potápanie na Sipadane je dosť ťažké. Ako pri každom ponore záleží na šťastí a momentálnych podmienkach. Naraziť môžete od korytnačiek, korálových žralokov, mánt až po unikátnosti ako sú frogfish, ghost fish (ospravedlňujem sa za anglické výrazy, ale doteraz som nezistil, ako sa vlastne preložia do slovenčiny) či koráloví morský koníci. Obzvlášť posledne menované sú stvorenia kedy sme vážne pochybovali, že sa jedná o rybu a nie o kus kameňa s tlamou a očami.

Viac už vo fotogalérii.

Čo nás na výlete úplne nadchlo, bol rezort samotný. Na začiatku bol veľmi romantický obrázok chatičiek stojacich na nožičkách uprostred mora na korálovom útese. Lenže čo budete robiť uprostred mora, keď sa zrovna nepotápate? Fungujú sprchy na sladkú vodu? A kde sa berie elektrina … budú celú noc hučať generátory? Ako je to vlastne s počasím, keď všetky predpovede sústavne ukazujú thunderstroms?

Výsledok ale prekonal všetky očakávania. Rezort bol typickou ukázkou východo-ázijskej pohostinosti a komfortu. Chatky zariadené jednoducho ale vkusne s nádherným výhľadom. Kúpelňa s vaňou i sprchou a teplou vodou (aj keď väčšinu času preferujete studenú s ohľadom na teplo). Naprostý kľud z času na čas prerušený tropickou búrkou, ktorá ale nikdy netrvala dlhšie ako 20 minút.

A do toho všetkého neuveriteľne ochotný personál, ktorý nás nenechal ťahať vybavenie jediný krát. Kompletnú potápaciu výstroj nám “zabavili” asi 20 minút po príchode. Od tej doby už iba stačilo napísať na tabuľu, kedy sa chceme potápať a výstroj čakala 15 minút pred ponorom zmontovaná a pripravená. Po ponore ju zasa vždy odobrali hneď po vynorení a do pol hodinky bola vymytá a rozložená na vešiakoch na uschnutie. Posledný deň potom vymytá a dopravená až k nám do izby. No a potápanie? Za týždeň sme zvládli 23 ponorov a stále bolo čo objavovať. Takže sme okrem potápanie, jedenia a spánku nič iného ani nestíhali.

Hold myslím, že celková úroveň potápacej dovolenky sa bude v budúcnosti iba ťažko prekonávať. Našťastie zostali stále niektoré mety otvorené – napriek trojdňovej snahe sme nenarazili na kladivohlavé žraloky ani mantiu čistiacu stanicu. Jo a nabudúce by som tiež rád videl i toho koníka na vlastné oči, nie aby som ho hodinu hľadal na fotke … ale snáď o samotných ponoroch ešte niečo napíšem.