Pepře na vepře

Hmmm no mne tá čeština nikdy poriadne nešla. Zato bravčovina vcelku áno. Námatou si spomínam na prvú návštevu rodnej hrudy po cca ročnom pobyte v Katare. Z prvých 10 večerí bolo 5 z nich pečené bravčové rebrá a 2 bravčové kolená. Čo sa dá robiť, abstinencia je holt abstinencia. Prvá licencia na predaj bravčového je síce v Katare už vydaná, ale jej vlastník sa rozhodol, že nechce byť prvý, kto predaj spustí. Ďalej čakáme a monitorujeme.

Napriek všeobecnému zákazu sa ale bravčové dá nájsť. Pripomeniem napr. naše dobrodružstvá pri pašovaní salámov pri ceste z domova. Obzvlášť sa osvedčila slovenská značka mäsokombinátu (ak by ste ma zabili, tak si nespomeniem na meno), ktorý má v znaku býčiu hlavu. S kľudným svedomím potom colníkovi môžete tvrdiť, že salám nie je problém, páč je to bíf a prstom ukázať na obrázok.

Ako sme sa dozvedeli, veľmi obdobný postup je aj s nákupom bravčového v benevolentnejších krajinách. Po dlhšej dobe sme sa dohodli s našími australskými priateľmi na obed. Potom ako sa odsťahovali z Qtel apartments sa predsa len styky trochu obmädzili. O to príjemnejšie bolo pozvanie na obed v piatok s prísľubom bravčovej (!!!) pečene. Liss je výborná kuchárka a tak o kvalite obeda nebolo vôbec pochýb. Nás však skôr zaujímal spôsob, ako sa dostali k bravčovému mäsu. Príbeh je jednoduchý, návšteva Dubaiského supermarketu, kde sa (síce za závesom) bravčové volne predáva. Obchod je schopný vychádzať v ústrety aj našincom. S vysvetlením “vracíme sa do Kataru” predavač pokynul, navážil mäso a po zaplatení nahradil originálnu nálepku za nálepku beef. Dostatočný argument pre colníkov, ktorý tak ako tak naprostú väčšinu pašovaného tovaru nechávajú bez povšimnutia.

Obed dopadol presne podľa očakávania. Nacpali sme sa čo to len šlo. Najbližšie hodiny sme tak museli stráviť prevalovaním sa v kreslách a samozrejme ďalšou ilegálnou činnosťou ako je pohárik írskej whisky neoddelitelnej od kubánskej cigary.