Jarné vodné i podvodné zábavy

Po dlhšej dobe som sa snažil napísať článok, ale dostal som poza uši, že s tým písaním o nude v Dohe sa už moc opakujem. Tak som si zobral ďalší týždeň na rozmyslenie. Chvíľu mi trvalo to prehodnotiť ale potom som si spomenul, že za posledných 5 týždňov som pokaždé cez víkend musel vstávať na budík aby sme stíhali všetko čo máme v pláne. Pokľudný večer pri sledovaní filmu sme mali velmi sporadicky. Takže ono ten obmädzený výber možností nakoniec má predsa len pozitívny vplyv. Väčšiu časť voľného času nám v poslednej dobe zabralo potápanie. Od teoretických kurzov, cez bazén až po prvé skúsenosti so skutočným potápaním.

Už koncom minulého roku sme sa zúčastnili niekoľkých stretnutí Diving clubu. Okrem faktu, že diving club je oficiálnou súčasťou organizácie BSAC (British Sub-aqua club) je to hlavne skupinka západnych expatov, ktorých spojuje náklonosť k potápaniu a možnosť aspoň raz do týždna vyraziť do klubu, ktorý sa zasa až tak výrazne neodlišuje od ktoréhokoľvek pravého anglického baru. Samozrejme okrem utorných stretnutí klubu je na programe potápanie každý víkend, pravidelné kurzy a výuka od začiatočníkov až po špeciality typu záchranné vyprosťovacie práce vhĺbkach nad 50m.

Využili sme možnosti a po podpísaní pár papierov na téma “áno je mi jasné, že potápanie môže byť nebezpečné” sme sa stali právoplatnými členmi BSAC. Na oplátku sme hneď vyfasovali zoznam prednášok, ktoré máme absolvovať a tak isto program jednotlivých lekcií v bazéne. Pre tých čo si kurzom potápania už prešli to niesu žiadne novinky ale pre nás nováčikov bol pobyt v bazéne v “plnej poľnej” vcelku veselá udalosť. Obzvlášť keď na prvú hodinu dorazil i jeden našich kolegov, ktorý zarazil svojou odvahou. Nebál sa vliezť do vody bez toho aby dokázal preplávať jedno tempo či sa aspoň udržať na hladine. Proste pri kontakte s vodou klesol dolu. Pravdou je, že v klesaní dolu spočíva princíp potápania. Napriek tomu mu bolo doporučené skúsiť najskôr kurz plavecký.

Trénik potápania či nácvik zachraňovania sa ukázal byť tou najjednoduchšiou časťou. Problémom sa stalo čistenie masky a plávanie bez masky pod vodou. Bohužiaľ nutné podmienky pre splnenie praktickej skúšky. Veronikina nechuť otvoriť oči pod vodou došla až na hranicu kedy radšej oželie potápanie než preplávať pár metrov bez masky. Na scénu ale dorazil prezident klubu, náš francúzsky priateľ a veľký obdivovateľ českej kuchyne (hlavne jedla nazvaného “buchta”) – Janis. S ohrmnou zásobou skúseností a fínt dokázal Veroniku nie len presvedčiť na to aby si dala pod vodou dolu masku ale nakoniec i vytvorila pravdepodobne klubový rekord v preplávaných metroch bez masky iba s prístrojom. Klobúk dolu …