Ako vypadá squash po katarsku.

Kedysi dávnejšie som pri surfovaní a zisťovaní informácií o Katare (ešte pred odletom) našiel zaujímavý fakt. Katar je veľmi zdravá krajina. Ak opomeniem mnoho ďalších argumentov, ktoré dotyčný použil pre zdôvodnenie, zameriam sa na jediný – s ohľadom na nemožnosť robiť čokoľvek iné väčšina ľudí začne hodne športovať. Vcelku potešujúca informácia. Už už som plánoval ako sa konečne prinútim pravidelnejšie potrénovať svoje telo. Bohužiaľ stret s realitou je výrazne odlišný. Miestne klima v období máj až október prakticky neumožňuje akúkoľvek športové aktivitu mimo klimatizované priestory (samozrejme pre zhýčkaného expata, miestny fotbalisti poctivo trénujú už 14 dní).

Počet klimatizovaných športových hál (tu sa im hovorí kluby) sa však v podstate redukuje na počet väčších hotelov, v ktorých sa zvyčajne nachádzajú. Princíp funguje na členstve v jednotlivých kluboch na ročnej bázy. Zaplatíte si ročné predplatné a bez obmädzenia môžete využívať dané zariadenia. Slušnejšie kluby zpravidla zahrnujú posilovňu, telocvičňu, tenisové kurty (vonkajšie), bazén a prístup na pláž. Niektoré majú k dispozícii i squash, saunu (to je asi vtip z ich strany) a relaxačné zariadenia (masáž, vírivky, atp.). To čo sa ale už nedozviete len tak je, že počet členov je limitovaný a pre drtivú väčšinu klubov beznádejne vypredaný na mesiace dopredu. Takže ak si chcete zašportovať v priebehu budúceho leta tak je čas najvyšší začať sa pídiť po členstve v niektorom z nich.

Pre priemerného prichádzajúceho expata to prakticky znamená odloženie športových aktivít na október kedy zabeahť si na Cornich už neznamená prísť o všetku vodu, ktorú má v tele. Ja som ale opäť jeden zo šťastlivcov a vďaka jednému z mojich súkmeňovcov sa mi podarilo preniknúť na pôdu miestnej športovej školy pre nadané deti – ASPIRE. Teda ak myslím športovú školu tak sa jedná o športovú halu, ku ktorej je pristavený cca 5 hviezdičkový hotel a plne vybavené učebne.

Existencia športovej haly venovanej výhradne škole nie je až tak prekvapivé (nevyužívané kapacity haly teda zívajú prázdnotou), čo je ale hodne zarážajúce. že hala pokrýva 36 hektárov pozemkov. V plne klimatizovanom prostredí skrýva fotbalový štadión s hladiskom pre 5000 návštevníkov, niekoľko menších paluboviek pre volejbal, basketbal ale i plnohodnotnú atletickú a gymnastickú halu a 50 metrový bazén. Samozrejme to všetko doplnené o vstupné haly obložené mramorom a vzácnym drevom, pár poschodí administratívnych zariadení a teda mimo iné i squashové kurty a posilovňu.

Výuka a tréningy miestnej mládeže prebieha v pracovnom týždni a navyše cez priemrné pracovné hodiny. Z toho vyplýva, že drtivá väčšina hál je prázdna každý večer a celý víkend. No a vďaka internej spojke je prakticky plne k dispozícii. Po asi 3/4 ročnej prestávke som sa vrátil ku squashu. Pre tých, ktorí majú s týmto športom skpsenosti asi nemusím vysvetľovať ako dopadol môj prvý zápas. Porážka nebola ani tak prekvapivá ako následky, ktoré pretrvali celý nasledujúci týždeň (schody v našej vilke som začal hodne nenávidieť a pokiaľ už som musel vyšlapať hore do izby tak som radšej zostal až doby než som musel opäť do práce).

Squashové zápasy sa od tej doby stali veľmi príjemným spestrením inak prevážne sedavo-ležiacej náplne večerov a víkendov. Zápasy síce stále prehrávam, ale následky už pretrvajú maximálne deň dva. Bohužiaľ po dobu chystaných ázijských hier budeme musieť priestory APSIRE opustiť, ale stále zostávam veriť, že sa k zdravej krajine prepracujeme. Inak sa bude totiž nutné zmieriť s pribývajúcimi kg s ohľadom na miestne zvyky a kuchyňu.

Nabudúce: Tak nám začal Ramadán