Čo hovoríš? nepočujem …

Ako to už tak býva, nič nie je tak ideálne ako sa môže na prvý pohľad zdať. Obdobné to je i s mojím krásnym ubytovaním v komplexe Four Seasons. Pohodlná a priestorná vilka, vstup do bazénu hneď z terasy … na čo by si človek mohol sťažovať. Bohužiaľ nájde sa.

Po jednom z pravidelných večerných plávaní (teda ak sa tých 6 temp zo strany na stranu dá nazvať plávaním) mi zostali zaľahnuté uši. Nič nezvyklého po bazéne, ale tentokrát to trvalo pár hodín než sa mi podarilo zbaviť sa nepríjemného pocitu vody v ušiach. Prvé varovanie, ale mierne som ho prehliadal. Druhý deň sa situácia opakovala s tým rozdielom, že uši zostali zaľahnuté po celú noc. Druhá výstraha už nezostala bez odozvy a tak som pravidelné návštevy bazénu zrušil.

K problémom sa pridala ale klimatizácia vo vilke. Jej nastavovanie sa odporúčalo a tak rozoznáva v podstate iba dva stavy – ON a ONA. Nie kecám, vlastne ON a OFF. V konečnom dôsledku máme vo vilke príšernú zimu a v noci spím oblečený a po nos zahrabaný v perine.
Kombináciou faktorov začali uši na noc zaľahávať bez ohľadu na to či do bazénu chodím alebo nie. A o čo horšie začínajú zaľahávať i v priebehu dňa. Do ďalšieho večera mám uši trvalo zaľahnuté a to spôsobom, že prakticky nič nepočujem. Trochu nepríjemný stav pokiaľ máte ráno do práce a tam trávite čas na meetingoch otázkami: “Prosím môžete to zopakovať, ja špatne počujem.”

Ok stačilo, ideme hľadať odbornú pomoc. Je sobota poobedie (v preklade do európskeho jazyka nedeľa). T.j. väčšina nemocníc funguje iba na emergency. V rámci Kataru fungujú dve základné typy nemocníc (neexistuje členenie ako nemocnica, poliklinka, ordinácia …. všetko je proste hospital):
Štátne – sú zpravidla hradené zamestnávateľom a emergency je úplne zdarma. T.j. vždy je tam pár hodinová fronta indických, pákistánskych a nepálskych robotníkov.
Súkromné – vždy za poplatok (prakticky za všetko).

Skusmo teda vyrážam do halvnej štátnej nemocnice Hammad hospital. Našťastie skúsenejší kolega presne vie kde je vchod do emergnecy a tak som ušetrený blúdenia po nemocničnom areále. Sobotné poobedie vypadá presne podľa predpokladu. Fronta čakajúcich je tak na 3 – 4 hodinky. Navyše pri pohľade na chodbu plnú kašlajúcich a pobledlých trpiteľov máte pocit, že i pri najlepšom zdraví tu v priebehu čakania nejakú nemoc dostatnete. Meníme plán a presunujeme sa do doporučenej súkromnej nemocnice – American Hospital. Prvý dojem naprosto odlišný. Čistá, útulná recepcia s ochotnými sestričkami, ktoré do 10 minút vypísali kartu, zmerali teplotu a tlak a poslali k E.N.T. specialist (akože je to správne írečite slovensky? otoringolaringológia? … )

Po 5 min. čakania som dnu. Doktor sa ma pýta na problémy a skúša sa dostať do uší. Na moje sklamanie iba konštatuje, že sú zablokované a predpisuje mi iba kvapky na rozpustenie earwax. Mám sa ukázať za 4 dni. Hm, za 80 ryalov som sa toho moc nedozvedel Ale je to odborník a tak mu verím.
Vraciame sa domov a užívame zbytku voľného dňa. Problémy ale iba prichádzajú. Uši po kombinácíi vody z bazénu a klimatizácie začínaju bolieť. Do polnoci je bolsť taká, že skúšame obvolať pár známych dokotorov pre radu. Zhodujú sa, že netreba váhať a okamžite na emergency.

Takže druhý krát v ten istý deň do Hammadu. Okolo jednej v noci je rada čakajúcich minimálna a tak po tradičnom zapísaní, meraní teploty a tlaku som u doktora do 20 min. Prichádza ďalšie sklamanie. Napriek inštrukciám o predchádzajúcej liečbe skončím s kvapkami na rozpúšťanie earwar a tabletkami proti bolesti. No to som si pomohol. Zároveň som obdržal podklady pre vyšetrenie už u ENT specialist kde si mám dohodnúť stretnutie.
Druhý deň teda opäť razím do Hammadu (tentokrát už v bežnej pracovnej dobe a teda v hlavnej budove). Spleť chodieb a inštrukcií ma po 10 min. navedie na ENT oddelenie. Setrička bez slova berie papiere od emergency, chvíľku zúrivo pozerá do počítača a následne niečo napíše na papier, ktorý mi podá. Hír iz jór dejt. Zamýšľam sa čo mi chce naznačiť keďže dátum je na 6.9. čo je za 10 dní (pripomínam, že moje sluchové možnosti sú stále obmädzené na minimum a viac odozerám ako počujem – čo je u sestričky s abájov dosť problém). Bohužiaľ je to pravda, moja schôdzka je za 10 dní a do tej doby mám proste vyžiť s paralenom.

Bolesť v ušiach dosiahla miery kedy si nemôžem ľahnúť inak ako na chrbát. Akýkoľvek dotyk ucha s vankúšom je tak bolestivý, že ma preberie na pár hodín. Myšlienkami sa začínam vracať k American hospital a návšteve už za 2 dni. Tam aspoň nebudú fronty. V neutešenej situácii a silnej depresii sa však objavuje nový kontakt priamo na ENT specialist pre zmenu v Al Ahli hospital (teda nakoniec Mahrabian Hospital ako sa ukázalo). Pokus č. 3 funguje tradične. Súkromná klinika – žiadna fronta, krásna útulná čakáreň, ochotná sestrička a okamžité zapísanie (teraz už za 200 ryalov a to ma ešte doktor ani nevidel). Ordinácia potom vypadala ako zo správneho amerického seriálu. V kresle sedí profesor, vedľa neho doktor na zaučovanie a tri sestričky. Po vypočutí problému si ma profesor posadí do kresla a prezrie uši. Popíše mi čo sa chystá urobiť a upozorní, že to bude dosť bolieť. … mal pravdu. Z kliniky ale odchádzam s vyčistenými ušami naplnenými tampónami s antibiotickou látkou a antibiotikami proti zápalu. No a ľahší celkovo o 650 ryalov (to je cca mesačný príjem nepálskeho robotníka na stavbe).

Bolesť do dvoch dní ustúpi a ja začínam mierne počuť na jedno. Svetlo na konci tunelu. Pri kontrole po dvoch dňoch profesor tampóny odstráni a opať mi mierne vyluxuje uši. Takže nakoniec šťastný koniec.
Dneska (týždeň po poslednej kontrole) už počujem presne ako pred tým (t.j. počujem to čo chcem ). Spoznal som 4 nemocnice a získal pár skúseností. Dokonca som dostal i kvapky, ktoré mi umožňujú plávať v bazéne bez obmädzenia. Chudák Veronika teraz ale bude musieť doriešiť spomínaných 600 ryalov v poisťovni. No snáď to prejde v pohode.

Nabudúce: Výlet na pláž