Poďme na obed do City Centra.

Katar je v mnohých oblastiach veľmi zaujímavá krajina. Iná kultúra, iné spôsoby, proste hodne nového. V čom však jednoznačne zaostáva je náplň voľného času. (Inak to je práve dôvodom častých stretnutí krajanov). Obzvlášt v priebehu leta (leto sa počíta od cca mája až do polovice októbra) je tu veľký problém nájsť si zábavu na dlhé poobedie ci večer. Qtel má pracovnú dobu od 7 do 15 čo odpovedá miestnemu zvyku zaľahnúť poobede do postele a pokračovať večer. Väčšina cudzincov pracujúcich pre Qtel ale zostáva pri svojich zažitých zvykoch. Do práce chodíme na 8 a končíme podľa možností medzi 16 až 17. Akokoľvek oba prístupy ponechávajú večer otvorený.

Takže času by bolo dosť. Nie úplne na výlety do púšte či pikniky (to je zábava skôr na voľné víkendy) ale zasa príliš na to aby ho človek presedel celý u bazénu za domom Prakticky jediná možnosť, ktorá sa ponúka je návšteva City Centra. Jedná sa o obrovské zoskupenie obchodov, kaviarní, reštaurácií, kín i zábavných vystúpení pod jednou strechou. V rámci areálu dokonca nájdete i ľadovú plochu kde sa preháňajú deti rodičov zrovna nakupujúcich najmodernejšie módne výstrelky či popíjajúcich právu arabiku.

Moja prvá návšteva v CC však bola o mnoho prozaickejšia. Kolega sediaci o 2 kóje vedľa (egyptský odborník na SMS a MMS služby) prišiel s návrhom: “Ideme na obed?” Hovorím si prečo nie. Varenie ma až tak moc nebaví a tak to bude príjemná zmena oproti rybičkám s octom, sáčkovým polievkam či prípadne naloženým fazuliam. Sadli sme do jeho nového mercedesu a odviezli sa tých 500 metrov, ktoré delí Qtel tower od CC.

Samotné CC je obrovská spleť chodieb, mimoúrovňových podlaží, eskalátorov a výťahov. Osobne si myslím, že je to ideálne miesto pre orientatčný beh. Zoznam nákupu by mohol slúžiť miesto klasického záznamu kontrol. Pre obedový čas platí podľa kolegov prvá návalová vlna návštevníkov. S ohľadom na počet vznikajúcich mrakodrapov v najbližšom okolí a minimum klasických miest na stravovanie je nával vcelku slušný. Na druhú stranu keď máte niekoho kto vás dovedie až k časti s reštauráciami (samotnému by mi to trvalo asi pol hodiny) tak vám celý obed i s cestou nezaberie viac ako 40 minút.

Čo je na sekcii s reštauráciami zaujímave je úžasná rozmanitosť. Môžete vyberať kuchyňu, ktorá vám vyhovuje: arabská, libanonská, čínska, japonská, mexická i talianska. To všetko doplnené pár klasikami ako McDonlad, KFC, Subways, Dunikn&Donuts. Pritom sa nejedná o žiadnu umelosť poznanú z obdobných centier v Prahe (kde sa vzájomne jednotlivé kuchyne odlišujú iba obsahom glutananu). S ohľadom na obrovskú rozmanitosť miestneho obyvateľstva každú kuchyňu zastupujú majstrovia danej krajiny. V konečnom dôsledku môžete vyberať podľa danej nálady či preferencií, ale vždy narazíte na slušnú kvalitu. Hlavne okrem kvality dostanete porcie, ktoré by stačili nakŕmiť menšiu rodinu na nedeľný obed.

Ak sa vrátim k prvému obedu tak som vyzkúšal miestny kebbab. Jahňacie bolo lahodné, šalát čerstvý, ryža i chlieb výborné. Ten deň som už na jedlo chuť nedostal. Od prvého obeda uplynulo pár dní a vyzkúšal som mnoho dalších možností. Ak budete mat príležitosť určite skúste libanonský a japonský stánok.

Na budúce: Ako som sa zoznamoval s miestnym zdravotníctvom.