Dáme si maličkého?

Tak dobre. Zatiaľ stále popisujem čo všetko ma stretlo na ceste z teraz už ďalekej Prahy až do 23. poschodia Qtel HQ v Doha. Poďme sa radšej spolu pozrieť na pár vecí, ktoré súvisia skôr s touto zaujímavou krajinou. Pre dnešok som vybral na čecho – slováka typické téma. Katar je prísne nealkoholická krajina. Trestá sa už samotné fakt, že na verejnom priestranstve ukážete fľašu. Jasne, že flašu pivovú, vínovú či inú s označením alkoholu. Tento fakt každému prichádzajúcemu oznámi i zdvorilá posádka lietadla a na palube pozbiera všetky (i nedopité alkoholické nápje). Po pristaní je už všetko bezpečne zamknuté. Pokus o prepašovanie alkoholu (to isté platí o neoprávnenom držaní) sa trestá automatickým vyhostením z krajiny.

Toľko aspoň predpisy. A teraz k realite. Po krušnom prvom pracovnom dni som sa začal rozhliadať trochu po okolí. Zhodou okolností a šťastných náhod som bol predstavený miestnej komunite čechov a slovákov. Teda nie je to oficiálna komunita, ale skupinka veľmi príjemných ľudí rôzneho zamerania, končín i veku, ktorí majú spoločné halvne to, že trávia spolu spústu času a proste si pobyt tu v Katare užívajú.

Po večere strávenom výberom môjho potenciálneho budúceho povozu sme sa spoločne s kamarádom vybrali na návštevu jedného z najskúsenejších slovano-katarčanov. Naprostou zhodou okolností je to súkmeňovec pôvodom z Nitry a vyhlásený kuchár. Po 11 rokoch strávených v miestnych podmienkach je odborníkom na Katar skutočne na slovo vzatým. Jeho domovom je malá vilka s osobne vysádzanou zahrádkou (nejedná sa o žiadnu zeleninovú zmäs ale niekoľko krásne urastených paliem).

Po vrelom uvítaní sme sa presunuli do kuchyne a okamžite došlo na otázku: “Dáš si maličkého?” Ako vysvetlenie fráze som dostal na výber z nikoľko druhov alkoholu. Tak tomu hovorím uvítacia ceremónia. Okrem panáka som dostal do ruky pivko a pustili sme sa do klábosenia. Z času na čas maličký vyskočil z mrazáku a s ďalším pivkom pristál na stole – teraz už v obýváku po vynikajúcej večery. Nálada cestou domov bola viac než dobrá. Teda okrem pohľadu na hodinky, ktoré ukazovali niečo okolo 2 v noci.

Tak a toto sa zopakovalo za prvý týždeň v rôznych obmenách 3 krát. Takže:
1. jediné miesto kde si človek skutočne odpočinie je práca
2. nech mi už nikto nehovorí, že Katar je krajina kde sa vôbec nepije
3. liqueur-licence je po resident ID asi najdôležitejší preukaz, takže ho musím hneď pozhánať
4. teším sa na dobu keď konečne všetkých nových známych uvítam už u seba

Na budúce: City Centre